Foto: Pred zápasom internacionálov Dukly Banská Bystrica a Dukly Praha na banskobystrických Štiavničkách blahoželala Petrovi Benedikovi dvojnásobná olympijská víťazka, členka Vojenského športového centra Dukly Banská Bystrica, Elena Kaliská. Foto: Ján Miškovič
Ešte raz kebych na svet prišiel,
stal by som sa znova - trénerom,
robil bych plány pre futbalové mesto,
pokoj dal slabým futbalovým večerom.
Nie televízne šoty futbalom k zemi pričupené,
lež jasotom žiarou, priblížil bych svetu paloty —
z toho byť musí väčšia radosť
jak z hocijakej inej roboty!
Ešte raz kebych na svet prišiel,
už bych etudám na klavíri úplný pokoj dal,
robil bych veci osožnejšie:
akadémie futbalové by som zakladal!
Na každý úsek stometrový
rádio by som pripevnil,
aby sa futbalový hukot niesol
do sveta na tisíce futbalových míľ!
Ešte raz kebych na svet prišiel,
bol by som záložníkom s technickou vyspelosťou veľmi pilným,
len preto, abych mohol neskôr súperom svojim zuby vyceriť
hrať s hlavou proti múdrym a neomylným!
taktiku, rýchlosť, do jednoduchej hry len skryť!
Nevyvážal by som sa v aute, ani nevozil na koči.
Nechodil by som len tak, dínom-dánom,
učil by som hrať chlapcov takí futbal, pri ktorom srdiečko fanúšikovi poskočí!
Ešte raz kebych na svet prišiel,
poprosil by som bociana,
aby ma zložil v takom futbalovom dome,
kde sa nežerie ani nepije do rána!
Lebo dnes z mnohých, ktorí tak robili a robia trčia na ihriskách kosti,
s bledými hľadia na publikum lícami.
nestoja o verné fanúšikovské ľudské cnosti,
žoldnierstvo namiesto krásy hry do tváre často dýcha mi!
Ešte raz kebych na svet prišiel,
chcel bych byť a žiť znova vo dvojici s mojou Evičkou
aby som mohol rásť, tešiť sa aj s ňou pri futbale
aby sme znovu rozžiarení tešili sa nad vylúštenou tajničkou.
Dnes bych sa sotva k takej vzácnej žene dostal
bo mnohé majú pri futbale a rockenrole iný vkus:
do duše chlapa, futbalistu pozorne nepozrú sa —
Česť tým výnimkám, ktoré futbal veľmi ľúbia aspoň tak ako svojho muža a neberú ho iba ako kus!
Ešte raz kebych na svet prišiel,
nuž tedy aspoň v Paríži!
Rodisko moje, škvara na Boženke, VSS slávne
že tam - vo svete hru hier oklebetí niekto a poníži?
Marek aj s Robom sú tu s nami, a futbal stále rovnako veľmi milujú
Nezbridil sa im štyridsiatkou ani intrigami, ktoré dnes často svetskou zlobou aj vo futbale bubnujú. Aj Tonkovi Valíčkovi, Zvalovi, Zekovi či Čupkovi Jarouškovi veľmi srdiečko vtedy zaplesá keď krása futbalová pestrosťou, kumštom, majstrovstvom aktérov priamych zdobí po svete nebesá!
Ešte raz kebych na svet prišiel,
kapitánom bol bych na lodi:
s vetrami robil vtedy už nie futbalové závody!
Bo u nás dnes sa ťažko pri futbale dýcha, úzke sú často naše futbalové pomery,
mnoho je u nás futbalovej ospalosti a v šťastie už takmer nikto neverí.
Ešte raz kebych na svet prišiel,
niesol bych srdce na dlani,
ostal bych deckom celý život,
láskavou rukou hladkaný.
„Peter Benedik nedávno dorástol do dorasteneckého veku, preto bude zaradený do dorasteneckého mužstva, ktorého trénerom bude Peter Benedik. Číslo dresu 70. Živió!“ Karikatúra: Jozef Frtús
Básnik napísal netradične dlhý, netypický verš. Netypický bol aj 1947 rok v minulom storočí. Hokejisti Československa sa stali po prvý raz v histórii majstrami sveta, v tom roku sa narodili Arnold Schwarczeneger, Helenka Vondráčková a mohol by som menovať ďalšie známe, populárne osobnosti. Pre mňa osobne a verím aj pre nás tu všetkých prítomných, je dôležité vedieť a zapamätať si, že v tom roku sa narodili aj Evička Majerová a Peter Benedik, ktorí sa rozhodli po rokoch mladíckeho života nosiť v manželskom spolužití to, dnes v slovenských zemepisných šírkach veľmi známe priezvisko - Benedikovci.
Milá Evička a vážený Peťko! Dívam sa počas Vašich dnešných osláv, na Váš stôl, na pána doktora medicíny Romana Benedika a jeho manželku, na ďalšiu švagrinku s menom Ľubka, ktorá Vám prišla zablahoželať z Košíc, metropoly Východu, kde ste obaja určitý čas ako mladí manželia pôsobili, mám tú česť spomenúť ďalšieho potomka rodu ságy Benedikovcov - Borisa, nástupcu, žiaľ z nebíčka na nás pozerajúceho sa vzácneho elegána, v našich srdciach prechovávajúceho Bohdana, doktora práv, veľmi kvalitného bývalého futbalového rozhodcu s odznakom FIFA a rovnako futbalovou rodinou ceneného aj dnes futbalového funkcionára od Medzilaboriec po Aš. Sledujem pána Milana Majera a načúvam jeho slovám, keď sme raz šli v jeho aute Bratislavou a on zaspomínal na svojho vzácneho otecka, vynálezcu, ktorého si vážili za kvalitu práce a ľudskosť od Bratislavy až po kanadský Montreal,... nakoniec nie náhodou bol jeho čestným občanom!
Prepáčte mi, že si v tejto slávnostnej chvíli dovoľujem priblížiť návraty spomienok do rodinnej firmy Blizniakovcov, možno i preto, lebo ŠPZ ky na autá potrebujeme, v ich firme štátne poznávacie značky pre mnohé krajiny sveta vyrábajú, ľudstvo ich bude potrebovať na veky.
Nedá mi, milá Evička, nespomenúť Tvoju milú a láskavú mamičku, ako nás dokázala vo svojej domácnosti obdariť úprimným slovom a veľmi chutným koláčikom vždy, koľkokrát sme ju v Bratislave navštívili. Aj preto sa tešíme, že sa dožíva úctyhodného veku, ktorý čo nevidieť ohraničí storočnica plodného, tvorivého života. Aj pri dokumentárnom filme, ktorý si Ty nie raz sama návštevníkom dokázala premietnuť. Prezradím dnes verejne, hlavne tie zakázané, nepovolené sa tešili obľube tých šťastlivcov, ktorí si to mohli vzhliadnuť. Tvojho otecka, Andreja Majera, šíriteľa "filmotéky" dôverne poznali významní filmoví režiséri, scenáristi, ba aj mnohí herci. Filmový režisér Martin Hollý mi o tom rozprával.
Ťažko sa mi hľadajú výstižné, krátke vety, keď sa dívam v tejto chvíli na rodiny z Kysúc - Staníkovcov, Bajcarovcov, Huríkovcov, Kubincovcov. Števo Zvalo, pred rokmi vzorný trénerský žiak dnešného jubilanta mi dávnejšie pošepol, Peťo Benedik - ten sa narodil pre futbalovú komunikáciu o mladých talentovaných chlapcoch, naprieč slovenskými regiónmi. Valéra Podolského s rodinou stretol až v Humennom, Minarovičovcov na opačnom konci republiky v Slovenskom Grobe a Agóczovcov, Imra Bálinta či Tóthovcov medzi slovenskými Maďarmi. To mi pre zmenu poradil nedávno Béla Bugár, veľký priateľ oslávenca, keď oslavovala Peťova Dukla 50. výročie svojho vzniku, ako sa ich patrí verejnosti z Hajnačky či Príbety predstaviť.
Evička a Peťo, dnes oslavujte nielen významné životné jubileum, ku ktorému Vám prišli zablahoželať tu prítomní gratulanti, ale Vy dnes počas prežitých rokov komunikujete desaťročia napríklad s rodinou Gašpírovcov zo Žiaru nad Hronom, pätnásť rokov s rodinou Zekuciovcov z Dudiniec a prinajmenej tak dlho s Plhošovcami tiež z juhu Slovenska.
Keď sme sa raz stretli spolu s docentom Jozefom Venglošom v rodine pani doktorky Zlatky Sklenaříkovej a dali sa fotografovať s vo svete stále obdivovanou a uznávanou fotomodelkou Adrianou Sklenaříkovou, nemyslel som, že Ján Piško mi až tak striktne zakáže o tomto stretnutí publikovať. Preto Vám teraz prezradím na tejto oslave niečo, čo ste doposiaľ nepočuli. Pán Ing. Piško bol ten, ktorý spolu s doktorkou Zlatkou pozvali Adrianu na viaceré futbalové podujatia, lebo vysoká kvalita organizácie futbalových turnajov a zápasov Mgr. Petrom Benedikom, vraj potrebuje aj vysokú ozdobu nežným pohlavím. A div sa svete, nie raz mi Peťo familiárne pri návratoch domov z týchto turnajov v aute povedal: „My, chlapci sa chodíme baviť a naše ženské polovičky často nechávame doma.“ Čo Ty na to, Tonko Valíček, čo Vy na to pani Katka Valíčková. Svoje o tom vedia v rodinách Sviatkovcov z Dudiniec, či Mesíkovcov tu v Selciach.
Aj po Priechode kolujú chýri, ako výborný futbalista Peter Lichý podpísal tajne prestup s tu prítomnou manželkou pani Aničkou Lichou. Ešte pred rokmi. Pán Vonke, vraj, až v Bratislave sa o tom na matrike hovorilo. Neviem či to bola pravda. Fotograf Janko Miškovič to nezdokumentoval a ani futbalový funkcionár Jarko Čupka nezaknihoval do histórie stredoslovenského futbalu.
Teší ma, Evka a Peťo, že pozvanie na Vašu oslavu prijali členovia Lions clubu Banská Bystrica. Zároveň však mrzí, že si Janko Miškovič nepriniesol tú svoju tabuľu so znakom LIONS clubu, aby sme sa všetci mohli spolu odfotografovať. Pán Kršák, pán Šesták, pán doktor Války, to sa nemalo stať. Myslím to úprimne. Nebude fotografia, na ktorej by bol zvečnený futbalový umelec Marek Penksa, hráč viacerých významných futbalových klubov v Európe, vrátane talentovaného Marca s nami všetkými, ktorí popri manželoch Benedikovcoch najlepšie rozumieme v tejto chvíli práve futbalu.
Pred pár týždňami sme boli s oslávencami na futbale v Dudinciach. Prezradím pán primátor, doktor Dušan Strieborný, nepúšťajte trénera Benedika na zápasy mužstva Dudiniec. Po Banskej Bystrici sa už dnes rozpráva, že Váš syn, ktorý hral proti Očovej s číslom 5 na drese, má, vraj, posilniť od jarnej časti - banskobystrickú Duklu. Pred rokmi ste pustili do Dudiniec stavať domy inžiniera Pala Gálusa, ten Vám popri tom postavil aj futbalový štadión a dnes na ňom tréner Benedik hľadá a nachádza talenty, aby ich prezentoval dokonca v ligových kluboch. Pán inžinier Zekucia, daj pozor na oboch svojich vnukov.
Pred oslavami sme debatovali v úzkom kruhu s manželmi Lovásovcami a Konderovcami a viete čo sme zistili. Synov im odvelil práve Peter Benedik až do Dukly Praha. Ešte mladých, ale vzdelaných veľmi ambicióznych. A oni sa naďalej vzdelávať chcú! Povráva sa, že jeden z nich, mladý Lovás by mal zdokonaľovať svoje trénerské schopnosti teraz v Slovane Bratislava. Myslím to veľmi vážne a hovorím pravdu. Doktor Juraj Gemeš mi raz povedal, že každá choroba sa dá liečiť, ak človek pozná diagnózu. Nuž, aj také neformálne zvyknú bývať príhovory pri životných jubileách.
Mladý inžinier Radko Piško, ktorého podobne ako i Vás všetkých prosím o prepáčenie, že moje rozprávanie bolo dlhšie než som sám očakával, ma poprosil, aby som na záver, skôr než zodvihneme čaše a zaspievame to známe živió ešte zdôraznil jedno:
Milí naši oslávenci, Evička a Peťko: pri písaní tohto nevšedného príhovoru som sa držal jednej pravdy: Najskôr je potrebné sa naučiť tomu, o čom budeme písať, potom sa treba naučiť písať. Na jedno i druhé treba celý život.
Nuž, žite ho obaja naši vzácni a milí ľudia, ešte dlhé roky v zdraví. Ja k tomu dodávam aj preto, lebo Vás všetci potrebujeme takých, akí ste. Vy ste vždy boli a zostali samí sebou. Preto, ak by ste medzi nami neboli, museli by sme si Vás vymyslieť. A my sme v retrospektíve nič vymýšľať nemuseli. Tešíme sa s Vami na ďalšie chvíle Vašich osláv aj v budúcich desaťročiach i na každodenné okamihy Vášho vzácneho života!
Na oslavách 70-tych narodenín oboch manželov Benedikovcov pre Svet ŠPORTU zapísal Jozef Mazár