V doterajšej 34 ročnej histórii Dudinskej päťdesiatky som si raz, sledujúc pretekárov a pretekárky z Číny spomenul na jedno čínske príslovie, ktoré hovorí: “Ak chceš poznať svoju minulosť – pozri sa ako si na tom teraz. Ak chceš poznať svoju budúcnosť – pozri sa na to, čo teraz robíš.”Rozmýšľal som a hľadel striedavo na chodecký peletón a trénera Juraja Benčíka.
Nuž, čo by som teraz najradšej urobil? Azda by som sa chodeckého svetového trénerského mága, Juraja Benčíka, opýtal akými míľnikmi prechádzala vývojovo a rastom v domácom a medzinárodnom kalendári z roku 1982 chodecká Popluška - Dudinská päťdesiatka - aby sa z nej po rokoch stala kráľovná svetovej chôdze. Práve Juraja Benčíka, v minulom storočí nášho úspešného československého reprezentanta v športovej chôdzi trápila roky myšlienka, kde a ako by bolo potrebné postupovať, aby sa prekrásne chodecké preteky na 50 km trati stali doménou Slovenska a aby slovenskí chodci nechodili súperiť o svoje tituly do českého Přerova.
Keď Juraj Benčík nastúpil po svojej dvadsaťročnej aktívnej pretekárskej činnosti na jeseň v 1980 roku do funkcie reprezentačného trénera chodcov ČSSR a predsedu chodeckej komisie pri vtedajšom Česko slovenskom atletickom zväze, hľadal vo svojej novej pozícii aj nové, účinnejšie a tým i vhodnejšie miesta na športové sústredenia chodcov – reprezentantov, ich tréningy a športovú prípravu. Ako by si on sám už v tom čase čoraz viac uvedomoval, že celkový úspech je len nahromadením stoviek, ak nie tisícov pokusov a snáh, ktoré snáď nikto nikdy neocení, alebo prinajmenšom nedocení. Preto sa nebál ísť ani do tvrdej komunikácie ešte ako pretekár s vtedajším reprezentačným trénerom československých chodcov. Pritom si isto uvedomoval to Sokratovo: "Tajomstvo zmeny nespočíva v boji s tým čo bolo, ale v budovaní toho čo bude.” Pre špeciálne vydanie Spravodaja chôdze k 30. výročiu Dudinskej päťdesiatky okrem iného povedal: „Rád som v súvislosti s prípravou našich reprezentantov prijal návrh môjho priateľa Milana Belka, ktorý ma už vtedy upozornil, že Dudince takým miestom sú. Mal pravdu. A hneď na prvom zraze reprezentantov na jar v roku 1981 vo mne dozrela myšlienka, že práve tu usporiadame pre slovenských chodcov chýbajúcu päťdesiatku. Mojim najbližším pomocníkom a spoluzakladateľom bol Milan Belko. Začiatkom roku 1982 sme vydali propozície prvého ročníka. Vymerali a opravili okruh v kúpeľnom parku. Prvým našim fanúšikom aj sponzorom bol riaditeľ rekreačno- liečebného zariadenia vtedy Západoslovenských tehelní Pezinok „Tehliar“, Ing. Jozef Bocian. Venoval nám občerstvovaciu stanicu – varnicu teplého čaju, hroznový cukor a čokoládu. Tak sme začínali.“
Nechajme však hovoriť aj samotného , vtedy tiež športového chodca, Milana Belka z Trnavy, ktorý so športovou chôdzou začínal v Trnave rovnako ako Juraj Benčík, keď spolu navštevovali strednú priemyselnú školu. „V olympijskom roku 1980 ( Moskva – pozn. autora) som absolvoval počas dovolenky chodecké sústredenie v našom firemnom zariadení Tehliar, v Dudinciach. Moja pohybová aktivita vzbudzovala u kúpeľných hostí pozornosť prinajmenšom tak, ako aj u miestneho obyvateľstva. Medzi nimi aj u Jožka Bociana, vtedajšieho riaditeľa hotela Tehliar, ktorý ma sem – tam ako rekreačný bežec sprevádzal na tréningoch. Medzi rečou sa mi posťažoval na nízky počet rekreantov v období október – marec v tomto ním spravovanom hotelovom zariadení. Zrodil sa nápad. Na Kremnickej desiatke, hneď v tomto roku, som ponúkol Jurajovi Benčíkovi možnosť sústredení v Dudinciach vo vhodnom klimatickom prostredí. Projekt Dudince sa začal realizovať. Veľa krát sa v Tehlairi objavilo naraz na sústredení aj 30 chodcov z celého Československa, a to nielen reprezentantov. Športový chodecký svet chodil päťdesiatky na prelome zima – jar, kedy sa teplota pohybovala medzi 12 – 18 stupňov Celzia. Poznatky z tréningového procesu a testov urobil svoje. Prehovoril aj záujem zo strany vedenia kúpeľov a otcov vtedy ešte malej obce Hontu – Dudiniec. Dňa 20. marca 1982 už súťažilo o víťazstvo na trati kúpeľným parkom prvých sedem odvážlivcov. Jožko Bocian zabezpečil okrem občerstvenia aj záverečný banket a my dvaja s Jurajom Benčíkom a ďalšími pomocníkmi sme počítali pretekárom absolvované kolá, rozhodovali sme. Nakoniec sme sa všetci spolu tešili z víťazstva reprezentanta Paľka Szikoru. Tak vznikla Dudinská päťdesiatka“. Už Budha povedal, že „všetko, čo sme, je výsledkom toho, čo sme si mysleli” Každá nepriazeň, každý neúspech a každý nepríjemný zážitok so sebou nesie semienko rovnako veľkého prospechu, ktoré sa môže ukázať ako požehnanie v prestrojení. Dudinská päťdesiatka mala tiež funkcionárov zo Slovenského atletického zväzu oblečených do farieb nežičlivcov. Nechajme však radšej hovoriť znova chvíľu Juraja Benčíka: „Majstrovstvá Slovenska na 50 km trati sa pre športových chodcov nerodili ľahko, hoci by sa to mohlo na prvý pohľad zdať. Nie pre nezáujem pretekárov, tí si od začiatku Dudinskú päťdesiatku obľúbili. Ani pre neochotu usporiadateľov, aktívnych a obetavých v organizačnom výbore. Tých rokmi pribúdalo. Ale pre nedôverčivosť či neprajnosť funkcionárov Slovenského atletického zväzu na čele s vtedajším predsedom Antonom Ihringom. Dnes je pre mňa úsmevná spomienka ako predseda športovo- technickej komisie Jozef Malík niekoľko rokov po sebe vymeriaval už licenciou potvrdenú trať. Ešte aj počas pretekov chodil po okruhu s pásmom vymeriavať a vždy mu vyšlo presných 2000 metrov Nakoniec výkonný výbor SAZ-u pre druhý ročník schválil pretekom štatút. Odvtedy sa medaily na najdlhšej chodeckej trati na národnom šampionáte rozdávajú v Dudinciach“ Druhý ročník Dudinskej päťdesiatky bol prelomový tým, že sa ho už zúčastnili zahraniční pretekári z Maďarska a legendárny chodec z Rakúska Martin Toporek. Vynikajúce výsledky slovenských chodcov v osemdesiatych rokoch minulého storočia, predovšetkým Jozefa Pribilinca, Pavla Blažeka, Pavla Szikoru, Romana Mrázka, ale aj dobré meno Dudinskej päťdesiatky vo svete spôsobili, že viacerí zahraniční pretekári prejavili záujem o športovú prípravu v Dudinciach. Svoje sústredenia v tamojších liečebno – rehabilitačných či dovolenkových a športových zariadeniach absolvovali opakovane atléti z Českej republiky, Maďarska, Rakúska, Litvy, Grécka, Ruska, Poľska, Lotyšska, dokonca z ďalekej Guatemaly i ďalších krajín. V ďalšej časti seriálu na našu webovú stránku pripravíme konkrétnosti z mostov k funkcionárskym dušiam chodeckého športu prostredníctvom Dudinskej päťdesiatky.
Jozef Mazár
Zaujímavé. Poprosím viac takých informácií z hokeja a futbalu.