Nič veľké, úspešné, nebolo vytvorené bez nadšenia a peknej myšlienky!


Keby deti dorástli futbalovo ďalej tak, ako sa krásou a odovzdaním futbalu ohlasujú, mali by sme samých futbalových géniov. Či nenapovedá táto snímka takej pravde? Futbalový súboj 9 ročných ratolestí v dresoch Dukly banská Bystrica a Juppie Banská Bystrica zažil najviac úprimných a krásnych futbalových emócií. Čo vy na to pri pohľade na túto snímku?... Foto: Marek Čecho/ Svet ŠPORTU


Krásnu myšlienku som počul z úst skvelého futbalistu rokov minulých, Miroslava Soviča, ktorý na margo veľkosti ľudských futbalových osobností zareagoval vetou:Veľkosť človeka vo futbale rastie tou mierou, akou sa on sám usiluje rozmnožiť dobro svojich spoluhráčov, svojho mužstva, svojich trénerov, fanúšikov, ak je ženatý a má rodinu - aj svojich detí v nej. Túto pravdu som pochopil na základe spoznávania seba samého pri futbale, ale i neskôr v rodine. Zásluhu, úžasnú, na tom má moja manželka Janette.“

Miroslav Sovič  sa narodil 9. marca 1970 v Košiciach, je bývalý slovenský futbalový reprezentant. Hrával na pozícii stredopoliara. Prvým človekom z oblasti žurnalistiky,  ktorý si všimol jeho nesporný talent v košickej Lokomotíve bol novinár Janči Koch a trénerom, ktorý mu vštepoval základy futbalovej abecedy Jozef Kožiarik. Počas svojej kariéry obliekal dresy viacerých mužstiev. Obliekal dres československého olympijského výberu, keď ho viedli známi tréneri Ivan Kopecký a Stanislav Jarábek. Bolo to obdobie na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Do reprezentačného A mužstva Slovenskej republiky ho pozval vzácny človek, veľmi kvalitný futbalový tréner, Jozef Jankech.


O čom sa asi bavia v tej chvíli manželia Sovičovci na tribúne športovej haly Dukly Banská Bystrica nevieme. Vieme však isto, že pani Janette má úžasne pozitívny vplyv na športový kolobeh každodenného života v tejto futbalovej rodine. A sympatický Miroslav, mimochodom bývalý kľúčový hráč  ligových futbalových klubov Nitry, Košíc a Banskej Bystrici sa dal aj pod Urpínom v sobotu 16. decembra toho roku počuť krásnym a pravdivým výrokom. „Život mi dovolil pričiniť sa aspoň trochu na tom, že futbal bol najplodnejšia forma umenia 20. storočia. Je dobré, že aj medzinárodný halový turnaj O pohár Jozefa Vengloša sa na tom svojou futbalovo-výchovno-vzdelávacou aktivitou podieľal.“ Foto: Marek Čecho/ Svet ŠPORTU


„Dnes sú to pre mňa krásne spomienky aj na chvíle, keď ma prehry motivovali učiť sa vyhrávať veľké zápasy. V živej pamäti mi ostane stretnutie kvalifikácie na ME 2000 v Bratislave, na ktoré prišlo 14.októbra 1998 s Portugalskom bezmála 23 000 divákov a my sme prehrali 0:3. Naša zostava vyzerala takto: Vencel - Tittel - Špilár, Varga, Kinder (46. Kozák) - Sovič (83. Pinte), Tomaschek, Dubovský, Moravčík - Fabuš (57. Sz. Németh), Majoroš. Za slávnych Portugalcov okrem iných nastúpili Figo, Jao Pinto, ktorý nám dal 2 góly, Xavier a ďalší skvelí futbalisti.

Ak som už pri Luis Figovi, bol to skvelý futbalista. považovaný vo svete za jedného z najlepších stredopoliarov na prelome tisícročí. Hrával na pozícií stredopoliara a krídelníka (obvykle pravého krídelníka). Postupne hral za lisabonský Sporting, Barcelonu, Real Madrid a Inter Miláno. Figo bol pôvodný „zlatý chlapec“ portugalského futbalu (v súčasnosti je za neho považovaný Cristiano Ronaldo). Získal slávu ako hlavný prominent zlatej portugalskej generácie, ktorá dosiahla viaceré úspechy. Figo získal v roku 2000 ocenenie Zlatá lopta, pre najlepšieho futbalistu Európy a v roku 2001 ocenenie Futbalista roka FIFA...

Spomínam to aj preto, lebo také futbalové osobnosti úžasne ctia veľkosť nášho pána Jozefa Vengloša. Dnes sme na 24. ročníku turnaja O pohár Jozefa Vengloša a ja sa tiež možno viac a  sústredenejšie vraciam do svojej futbalovej minulosti. Detskej, potom dorasteneckej, až keď som v Lokomotíve prešiel všetkými družstvami, začal som hrávať futbal za „A“ mužstvo dospelých.

Dnes mi hrá futbal syn, tiež Miroslav, má 13 rokov a stále mu zdôrazňujem, že vo futbale sa nedá oklamať nič, ak niečo oklameš, oklameš seba, svoj futbalový rast. Na tomto turnaji som tu po prvý raz, ale neľutujem, že som prišiel. Sú tu aj iní bývalí ligoví futbalisti a poznám tu aj mnohých iných skvelých ľudí. Hrá tu dnes aj môj syn, ktorý trénuje vo Futbalovej akadémii Vladimíra Janučku v Košiciach“- toľko zatiaľ zo zaujímavého vyznania futbalistu, ktorý úžasne miloval a miluje futbal.


Jeden z dôkazov, že futbal v hale na Štiavničkách ctí fair-play pravidlá a etiku športovej úcty k súperovi. Dokumentujú to pozápasovými vzájomnými pozdravmi mladí adepti tejto hry. Divákom pripomínajú, že aj ten najmladší futbalista si ctí bez závisti futbalového priateľa, ktorý dosiahol v priamej konfrontácii úspech. Foto: Marek Čecho/ Svet ŠPORTU


Už som v inom článku napísal, že každý ročník futbalového turnaja O pohár Jozefa Vengloša je ódou na futbal. Prisadol som si na jeho 24. ročníku k Jožkovi Petrovičovi. Kto sa podrobne zaoberá históriou futbalu vie, že Jožko bol v rokoch 1967-1968, 1970-1971 kmeňovým hráčom populárnej Slávie Praha, v rokoch 1968-1969 obliekal dres Dukly Banská Bystrica. V lige , tej skvelej, československej, odohral 94 ligových zápasov, bol československým reprezentantom a po pôsobení v ligovom Interi Bratislava odišiel hrať do Zvolena národnú ligu. Viaže ma k nemu jedna osobná životná udalosť., spolu s ním a Štefanom Jutkom, sme odchádzali z Dukly Banská Bystrica v jeden deň po vojenskej základnej službe do civilu.

Nezmenil sa ani po rokoch. Zostal úžasne skromným človekom. Pracovitým. Skôr mlčanlivým, než zhovorčivým. Jeden náš rozhovor s ním si stále pripomeniem, keď sa stretneme. Okrem iného mi vtedy, na kúpalisku v Kováčovej pri Banskej Bystrici, povedal: „Nemôže byť futbalové bohatstvo tam, kde sú funkcionári, tréneri, hráči zamestnaní vzájomným podvádzaním. Nemajú čas na vybudovanie hodnôt, teda ani na vytváranie futbalového bohatstva.“ Futbal už v tom čase nehral. Ale osobnými prístupmi k vlastnému životu pomáhal písať jeho dejiny.

Sledovali sme z tribúny banskobystrickej haly na Štiavničkách aj vložené turnajové stretnutie 9 ročných chlapcov a mladších. Všímal som si, že nedá sa z jeho tváre odčítať prežívanie, vnútorný svet jeho futbalovo - spoločenských myšlienok. Motivoval ma napísať tieto riadky. Možno skúpe na slovo, ale v súvislosti s inými športovými podujatiami, organizovanými pre deti, potrebné na uvažovanie a na analyzovanie.

Marián Strelec, jeden z veľmi kvalitných odchovancov školy Petra Benedika, futbalovej i životnej, sa do rozhovoru na tribúne počas zápasu výberu Stredoslovenského regiónu s chlapcami Dukly Banská Bystrica zapojil. Komunikoval priamo v akcii s Petrom Benedikom aká potrebná je pre futbalistu atletická príprava, cibrenie štýlu behu, hry tela pre futbalový pohyb. Stálo by raz zato zamýšľať sa v médiách i odbornej praxi aj nad takými skutočnosťami.

Bývalý veliteľ Dukly Banská Bystrica, dnes predseda Združenia olympijských klubov Slovenska, Ivan Čierny aj na tomto podujatí pripomínal stále čulým pohybom, skôr mladého slovenského junáka, než životom ošľahaného matadora. Ale na základe jeho prístupov k športu si dovoľujem na turnaji O pohár Jozefa Vengloša zopakovať stále potrebnú pravdu nielen pre šport. Človek na prahu mladosti vlastnej staroby má vždy nadbytok múdrosti a rozvahy, tak ako v rozbehu mladosti vždy bol na ne chudobný.

Všeličo potrebné by sa patrilo s týmto predvianočným turnajom, ktorý v Banskej Bystrici odohrali žiacke kolektívy Slovana Bratislava, výberu Stredoslovenského regiónu, Dukly Banská Bystrica, Futbalovej akadémie Mareka Hamšíka Jupie Banská Bystrica, FK ŠŽ Podbrezová a Benecolu Košice dňa 16. decembra 2017 aj žurnalisticky skloňovať. Hlavne preto, lebo sa o rok blíži jeho štvrťstoročie.


Mladí futbalisti FK ŠŽ Podbrezová boli na 24. ročníku turnaja O pohár Jozefa Vengloša technicky a herne dobre vybavení. Chlapcom z Horehronia nechýbala snaha ani v zápase s Benecolom Košice, ale Východniari podali v tomto súboji excelentnejší výkon. V rámci fair-play hry to bol súboj vyrovnaný, s veľkým športovým nasadením. Foto: Marek Čecho/ Svet ŠPORTU


Jeden z fanúšikov, ktorý nechce byť na stránkach webu Svet ŠPORTU menovaný, v súvislosti so štvrťstoročím od 17. novembra 1989 povedal:
„Z podaktorého komunistu sa stal demokrat, z tvrdého ateistu katolík, z veksláka podnikateľ, z dušičiek Haloween, z Deda mráza Santa Claus, zo zlodeja privatizér, z kvalitného učiteľa človek v systéme školy a školstva bez autority.“ Poučme sa. Na tomto podujatí tvorme a píšme i naďalej potrebné pravdy pre zdravý život aj futbalových pokolení. Nech fyzické, duševné a psychologické dimenzie sprevádzajú súzvuk snáh o sociálny zmier, o harmonickú integráciu ľudských citov pre spoločné dobro na tomto svete aj prostredníctvom tohto podujatia. Veď atmosféra Vianoc, najkrajších sviatkov rodiny, nie náhodou je súčasťou tejto krásnej športovo-spoločensko-výchovnej a vzdelávacej akcie.

Také poslanie okrem zdravej výchovy pre svetový futbal tvorí obsahová náplň medzinárodného halového turnaja detí O pohár Jozefa Vengloša. Poradie družstiev a mená najlepších svet spozná aj po rokoch zásluhou štatistík.


Z celkového prvenstva sa na podujatí tešil výber Stredoslovenského futbalového regiónu pozostávajúci zväčša z mladých futbalistov MŠK Žilina a MFK Ružomberok. Tí najkvalitnejší z Dukly Banská Bystrica, FK ŠŽ Podbrezová a Juppie Banská Bystrica hrali za svoje družstvá. Putovný pohár a ďalšie ceny najlepším odovzdali Jozef Vengloš mladší (na snímke prvý zľava), zástupca sponzorujúceho Lions clubu Banská Bystrica Pavol Mora, uprostred a poslanec Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, bývalý prvoligový futbalista vo federálnej československej futbalovej lige, v súčasnosti jeden z najaktívnejších organizátorov futbalového života v MFK Dukla Banská Bystrica, Milan Smädo (na zábere vpravo). Foto: Ján Miškovič


V tohoročnom získali prvenstvo chlapci výberu Stredoslovenského regiónu pred domácou Duklou Banská Bystrica a minuloročným obhajcom prvenstva, Slovanom Bratislava.
Za najlepšieho hráča 24. ročníka vyhlásili organizátori Viktora Úradníka ( Dukla Banská Bystrica).
Najlepším strelcom sa stal Sebastián Zvara ( FK ŠŽ Podbrezová).
Za najlepšieho brankára vyhodnotili Mateja Šugára  (výber SsFZ-materský oddiel MŠK Žilina).


„Je dobré, chvályhodné ak futbalový život tých najmenších adeptov najpopulárnejšej hry sveta je od začiatku popretkávaný mnohými priateľstvami. Milovať futbal a byť vďaka nemu milovaný je najväčším šťastím a krásou futbalového bytia“  aj týmito slovami svojho vydavateľa Mareka Čecha (na snímke vpravo) sa dal počuť mediálny partner turnaja O pohár Jozefa Vengloša - webový portál časopisu Svet ŠPORTU. Táto snímka v sebe skrýva okrem iného aj veľa ďalšej symboliky. Mohol by o nej hovoriť nielen otec myšlienky, organizovať podujatie O pohár Jozefa Vengloša, Peter Benedik  (na snímke vľavo) ale tiež história existencie Futbalovej akadémie Benecol, ktorú práve Peter Benedik za spoluúčasti ďalších pred vyše desaťročím založil. Benecol Košice skončil v tomto ročníku turnaja na peknom štvrtom mieste a cenu jeho kapitánovi odovzdal práve Marek Čecho. O  živote FA Benecol, systéme práce v nej, ale i ďalších súvislostiach veľa publikoval nielen Svet ŠPORTU, ale i jeho predchodcovia, časopisy Závislosť a Na hrane, v ktorých bol práve Peter Benedik jedným z aktívnych členov redakčnej rady. Foto: Ján Miškovič


Keď rúče dievčiny Barbarka a Zuzanka Puškárové zdobili v deň hodnoteného podujatia dôstojne upravené stoly pre V.I.P. persóny, aby na ne o chvíľu kládli dobroty napečené mamičkami mladých, začínajúcich futbalistov, zvedavosť mi nedovolila, aby som si nezapísal ich mená - Beata Puškárová, Stanislava Svetlíková, Renáta Štefková , Eva Úradníková a Adriana Dedoková  - a teraz dopisujem, verejne ďakujem za všetkých, ktorí ochutnali dobroty vášho ženského kumštu a vašej ženskej nápaditosti.


Na tohoročnom halovom futbalovom turnaji O pohár Jozefa Vengloša sa dal počuť pri slávnostnom fotografovaní futbalových nádejí MFK Dukly Banská Bystrica (v typickom bielo – červenom oblečení) a Futbalovej akadémie Mareka Hamšíka Juppie Banská Bystrica (v modro-čiernom oblečení) známy športový publicista Jozef Mazár slovami: „Futbalová pamiatka počínajúc mladým vekom bude žiť na večnosť vtedy, ak si ju zaslúžia futbaloví protagonisti (na snímke) svojimi životmi.“  Foto: Marek Čecho/ Svet ŠPORTU


Nemožno dopustiť aby sa odtiene každého bohatstva tohto podujatia neintegrovali do jedného celku. To najväčšie, futbalové, ktoré so záujmom sledovalo v športovej hale Dukly okolo 200 divákov, dostane vážny rukopis v dospelom veku jeho aktérov.

Pekne mi o tom rozprával na podujatí Miroslav Sovič. „Ľudské dozrievanie má rôzne podoby. To moje, v mojej rodine, sa snúbi aj s futbalom. Ale tiež obsahuje prvky, ktoré sú potrebné tak vo futbale ako aj mimo futbalový život. taká trpezlivosť, zodpovednosť, úprimná a hlavne stála otvorená komunikácia. Viete, keď som hral ligový futbal, bol som aj futbalový beťár, možno niekedy nezbedník. Dnes sledujem tieto veci vôkol futbalu a života odlišnými dioptriami, ale vďaka získanej skúsenosti viem dobro pre život aj viac vnútorne oceniť. Nič veľké, úspešné, nebolo vytvorené bez nadšenia a peknej myšlienky."

Potrebujú také slová hlbší komentár?... Skôr vnútorné zamyslenie každého z nás. V predvianočnej dobe, jej nevšednej atmosfére.

Jozef Mazár

 

Sport: 

1 Komentáre

  1. Počas jedného bežného telefonického rozhovoru mi môj dlhoročný priateľ oznámi, že 16. decembra toho roku sa bude konať v Banskej Bystrici tradičný halový futbalový turnaj detí O pohár Jozefa Vengloša. O tomto turnaji som už veľa čítal a tak aj vedel. Nikdy som sa ho však nezúčastnil. Ako bývalého aktívneho športovca ma však zaujímal hlavne z dôvodu , že som o turnaji mal dobré referencie. Po strastiplnej ceste z Pialu do Banskej Bystrice som na turnaj prišiel. Už po príchode ma na turnaji zaujali viaceré futbalové stálice, grupujúce sa vôkol pána petra Benedika. Obdivoval som hlavne tých z Dukly Banská Bystrica. Sú to  nositelia športových úspechov Československa a dobre sa mi pozeralo aj na cenné fotografie Jozefa Pribilinca, Františka Kunzu, Michala Martikána, Eleny Kaliskej, Anastázie Kuzminovej, Mateja Tótha ay ďalších v krásne vyzdobenej hale Dukly na Štiavničkách. Zrazu stojím pri futbalistovi Marekovi Penksovi a všímam si, ako sa venuje svojmu malému synčekovi v drese Dukly. Bol som rád, že turnaj prizdobili hrou aj 9 ročné deti. Bola to pastva na moje oči a dušu sledovať súboje malých šarvancov. Tá technika Penksu juniorra, ale aj malého blonďáčika v drese Dukly unášali moje športové city do úžasných výšin. Pozeral som sa na bývalého skvelého futbalistu Jozefa Petroviča ako všetko pozorne sleduje z tribúny, všímal som si tváre a rozhovorov Jožka Oborila s futbalovým okolím, ale aj jeho dcéry, bývalej skvelej hádzanárky Janky Oborilovej, ktorú som spoznal na prvú šupu. Pozeral som sa na zápas Košíc a Podbrezovej. Mnohí chlapci ma upútali svojou dobrou technikou a úžsným chcením hrať futbal, presadiť sa v súbojoch jeden na jedného. Zistil som, že v turnaji hrá každý s každým. Pravdu píšete o tom, že je to aj výchovno - vzdelávacia akcia.Ako bývalý športovec oceňujem takto organizované podujatia. Stretol som na turnaji mnoho zaujímavých ľudí, s mnohými som sa porozprával. Obdivoval som tých, ktorí mi odovzdávali pozirívnu energiu. Turnaj by si zaslúžil ešte väčšiu propagáciu na školách aj vo futbalových kluboch, nie len pre šírenie futbalových aktivít, ale aj celkový rozvoj myslenia a konania mladých ľudí v spojení so skúsenými funkcionárm. Zaujali ma aj debaty v zákulisí, v ktorých sa skloňovali vzácne mená futbalu, ale aj ostatných športových odvetví. Z môjho športu, stolného tenisu som pookrial pri menách Miko, Kollarovics, ale napríklad aj pri mene Ladislav Borbély . Len tak ďalej. Prajem všetkým zdravie a ďalšie kvalitne zorganizované ročníky tohto podujatia. Váš čitateľ Štefan Barcík