Od mládeže na trénerskú lavičku mužov

V nadchádzajúcej sezóne povedie prešovských volejbalistov Erik Digaňa, najmladší kouč slovenskej extraligy mužov. Na zábere ako niekdajší hráč VK Mirad PU Prešov. Foto: Roman Kazimír, archív VK Mirad PU Prešov


Rodeného Ilavčana zavial na východ Slovenska volejbal. Svoje pôsobisko našiel vďaka štúdiu v Prešove. Profesionálne smečiarske povinnosti nikdy nepostavil pred vzdelanie a teraz neľutuje. Hráčsku kariéru ukončil kvôli zraneniu a o to viac sa začal realizovať v oblasti výchovy mladých volejbalistov. Vo svojich 28-rokoch bude debutovať ako kouč mužov VK MIRAD PU Prešov medzi kolegami, s ktorými ešte nedávno „dral“ hráčsku lavičku. V čase prípravy na extraligu porozprával o zaujímavostiach z minulosti i súčasnosti nový tréner prešovských volejbalistov, Erik Digaňa.

Erik, narodil si sa v Ilave, ale svoju mládežnícku volejbalovú kariéru si začal v mestských farbách slávneho Chemesu Humenné. Kto ťa priviedol k volejbalu?
Od skorého veku som inklinoval k športu. Začínal som s futbalom. Neskôr som zistil, že volejbal sa dievčatám páči viac, takže z časti som sa stal volejbalistom asi kvôli nim. Neskôr prišli prvé úspechy, ktoré ma motivovali na sebe pracovať.

Pred siedmimi rokmi si prišiel do Prešova a s výnimkou hosťovania na play-off v Košiciach si tu už zostal. Prečo práve Prešov?
V roku 2011 sme s Humenčanmi vyhrali juniorské majstrovstvá SR. Prešov v tom čase trénoval Ľuboslav Šalata a spolu s pánom Cihoňom za mnou prišli. Chceli, aby som prišiel hrať do Prešova a prvá reakcia bola jednoznačne nie. Moja predstava v tom čase bola prioritne viazaná na školu. Tréner to nevzdal a cez letné prázdniny sa mi opätovne ozval, či som si to nerozmyslel. Cez 2. kolo prijímacích skúšok som sa nakoniec dostal na Fakultu športu a tým pádom bola na stole dohoda o ročnom hosťovaní. Po roku z toho bola hráčska zmluva a odvtedy som tu. Najskôr ako hráč. Od roku 2016 ako tréner. V minulosti to bolo náročnejšie. Teraz je spolupráca s Prešovskou univerzitou naozaj profesionálna. Myslím, že väčšina kádra sú absolventi, resp. študenti PU. Vízia klubu je prepojená na vzdelanie hráčov, čo je pre nich obrovskou výhodou pre uplatnenie v budúcnosti.

Z pozície smečiara máš zásluhu na zisku majstrovského titulu aj trofeje Slovenského pohára pre Prešov. Ako si spomínaš na toto obdobie?
Boli to krásne časy hlavne preto, že sme sa zišli skvelá partia ľudí. Všetci mali nesmiernu chuť niečo dosiahnuť. Na každom poste bola citeľná konkurencia. Mám nato krásne spomienky a boli to pre mňa výnimočné roky.

Popri volejbale si študoval odbor učiteľstvo telesnej výchovy. Fanúšikov si v roku 2016 prekvapil skorým ukončením hráčskej kariéry. Bolo to spontánne rozhodnutie, alebo si to už dlhšie plánoval?
Rozhodol som sa ešte počas sezóny. Mal som problém s ramenom, ktorý sa dal riešiť operačne, alebo dlhodobými rehabilitáciami. Pokyn trénera znel jasne, že musím hrať do konca sezóny. Po nej som si jednoducho povedal, že zdravie je pre mňa na prvom mieste. Zároveň som sa v rovnakom roku oženil, chcel som sa usadiť a mal som tiež pracovnú ponuku učiť na dvoch školách a venovať sa mládeži. Práve rozhodnutie o ukončení kariéry malo veľký vplyv na moju trénerskú prax. Keďže som sa volejbalu nevenoval ako hráč, mal som výhodu, že som ušetrený čas mohol plnohodnotne venovať žiakom.

VK Mirad PU Prešov podtaktovkou nového kouča Erika Digaňu, počas tréningu pred začiatkom novej sezóny

VK Mirad PU Prešov pod taktovkou nového kouča Erika Digaňu, počas tréningu pred začiatkom novej sezóny. Foto: Veronika Mihaliková


Prešovský klub má momentálne celkovo viac ako 100 registrovaných mladých volejbalistov vo všetkých mládežníckych kategóriách. Najviac ich je v najmladšej vekovej skupine 10-13 rokov. Dva roky si sa venoval práve najmladším chlapcom. Ako prebieha nábor? Je náročné motivovať žiakov k športu?
Naberáme deti v priebehu celého roka. Najmladších je teraz niečo cez 40. Osvedčila sa nám spolupráca s Mišom Hudákom a Tomášom Mačičkom v CFT Academy Vikings. Tam sa už štvrtáci učia základy viacerých športov a následne sa môžu v nadväznosti na náš klub profilovať napríklad na volejbal. Deti nemotivujem. Jeden psychológ tvrdí, že kde sa musí umelo vytvárať motivácia, tam to asi nefunguje. Nemám rád, keď niekto povie, že deti nechcú športovať. Oni chcú, len v dnešnej dobe sa im treba viac venovať. Naozaj ich treba doslova chytiť za ruku a priviesť do haly na tréning, ale ono to v konečnom dôsledku pôjde.

 

Myslíš si, že majú niektorí z nich potenciál pôsobiť v extralige, alebo dokonca v zahraničí ako  Martin Sopko st., Michal Červeň alebo Marcel Lux?
Určite. Z minuloročných siedmakov sú tam už teraz traja alebo štyria, ktorých si federácia vybrala na reprezentačné stretnutie mládeže z celého Slovenska.

Po dvoch rokoch je pred tebou obrovská výzva v podobe koučovania seniorského kádra. Ako vznikla táto myšlienka?
Začalo sa to práve témou výchovy mládeže. Aj tento rok bola možnosť kúpiť do Prešova viacerých 30 alebo 35-ročných hráčov zo zahraničia. Nákup legionárov však automaticky neznamená úspech. Novej sezóne nepomáha ani platnosť nového Zákona o športe. Vedenie sa po sezóne rozhodlo prehodnotiť priority a viac sa venovať vlastným hráčom. Chceme dať oveľa väčšiu šancu mladým, aby mali už kadeti skúsenosti s extraligou. Povedzme si narovinu, že momentálne napríklad Šnapso (Maťo Sopko st.) alebo Maco (Michal Červeň) nemajú na svojich pozíciách konkurenciu. Majú už svoj vek a som rád, že chcú svoje skúsenosti v maximálnej možnej miere odovzdať mladej generácií. Moje osobnostné stránky má viac profilujú na prácu s mládežou a tam vidím aj svoju budúcnosť, ale prišla táto ponuka, dôkladne som ju zvážil a nakoniec prijal. Beriem to ako výzvu a svojím spôsobom sa nato teším.

Máš 28 rokov. Viacerí hráči v kabíne sú vekovo starší. Spolu ste „drali“ hráčsku lavičku. Nebude problém s rešpektom a disciplínou?
Vôbec nie, všetci starší hráči sú profesionáli. Ja im dávam na tréningu priestor a postupne si nachádzame spoločnú cestu. Základom je otvorená komunikácia. Nebojím sa, že nebudem mať rešpekt.

Striedaš pri kormidle skúseného lodivoda Jaroslava Vlka. Čo plánuješ robiť inak?
Chcem hlavne viac pracovať s mladými. Som si vedomý, že je to ťažšia cesta, ale každým ďalším rokom by sa to len odďaľovalo a v konečnom dôsledku by sme sa tomu nevyhli. Prvé extraligové zápasy budú náročné a pri výsledkoch musíme byť pripravení na všetko. Stále môžeme hrať rovnako a možno aj vyhrať titul. Rozhodujú detaily. Musíme hrať kolektívne a biť sa o každý bod.


Erik Digaňa

Erik Digaňa
Hlavný tréner mužov VK MIRAD PU Prešov
Dátum narodenia: 12.9.1989
Miesto narodenia: Ilava
Výška: 195 cm
Stav: Ženatý

  • VK MIRAD PU Prešov 2017/2018 – tréner mladších žiakov
  • VK MIRAD PU Prešov 2016/2017 – tréner mladších žiakov
  • VK MIRAD PU Prešov 2015/2016 – hráč
  • VK KDS Šport Košice 2014/2015 – hráč, hosťovanie na play-off
  • VK MIRAD PU Prešov 2014/2015 – hráč – základná časť a nadstavba
  • VK MIRAD PU Prešov 2013/2014 – hráč
  • VK MIRAD PU Prešov 2012/2013 – hráč
  • VK Chemes Humenné 2011/2012 – hráč

Sleduješ pomery, prestupy a prípravu ostatných extraligových klubov na novú sezónu?
Samozrejme sledujem zbrojenie. Chápem rôzne politiky v kluboch aj nákup legionárov. Ak klub má na legionárov a potrebuje nasýtiť sponzorov titulmi, tak prečo nie. Ale stále je to na úkor mládeže, ktorá sa popri zahraničných hráčoch na ihrisko nedostane. Košice, Prievidza i Nitra bude stále silná. Aj bez legionárov majú kvalitný tím. Ľubo Šalata bol niekoľko rokov v Prešove a poznám jeho systém. Má tvrdú prípravu a podľa mňa dobrú. Hráčov vie pripraviť aj takticky. Do extraligy sa po roku vracia Komárno a všetkých 10 tímov môže prekvapiť.

Momentálne sa s hráčmi pripravujete na sezónu. Môžeš prezradiť ako to prebieha?
Začali sme v auguste a kľúčová bola diagnostika fyzického stavu každého hráča. Všetci postupne prešli testovaním a podrobnou kontrolou pod záťažou v diagnostickom zariadení. Výsledky z obdobia pred prípravou som porovnal s rovnakou zdravotnou prehliadkou teraz pred začiatkom extraligy. Výsledky z prvej diagnostiky mi pomohli rozložiť fyzickú záťaž individuálne pre každého hráča podľa výkonnosti. Bežný deň vyzerá tak, že dopoludnia chlapci makajú na funkčných tréningoch. Poobede majú tréning zameraný viac na technické a mobilizačné cvičenia. Tieto dni strieda napríklad cyklistika, turistika, vzpieranie, bazén, resp. určité narušenie stereotypu. Postupne sme si prešli obnovením informácií o stravovaní, pitnom režime. Úvod sme venovali silovej príprave a teraz pracujeme na rýchlostných veciach a výbušnosti. Hráčov som si rozdelil do skupín, lebo niečo iné potrebujú smečiari, niečo iné blokári a podobne.

Už si naznačil, že sa prehodnocovali priority vedenia klubu. Aké sú prešovské ambície sezóny 2018/2019?
Priority má klub stále najvyššie. Budeme sa stále snažiť, aby sme hrali pekný a pre diváka zaujímavý volejbal. Nesmie sa stať, že to chlapci zabalia a budú hrať odovzdane. Prešovčania bojujú, chcú vyhrávať za každých okolností, nevzdávajú sa. Túto kľúčovú myšlienku chcem zakoreniť v mladých. Bez ohľadu na výsledky v tejto sezóne som si istý, že toto je cesta, ktorá má pre prešovský volejbal z dlhodobého hľadiska zmysel a zaručene prinesie skôr alebo neskôr so sebou úspech v podobe ďalších titulov a trofejí.

Zhovárala sa Mgr. Jana Palenčarová
Foto: Veronika Mihaliková, Roman Kazimír, archív VK Mirad PU Prešov

Sport: 

0 Komentáre