Pohľad na doping je veľmi subjektívna záležitosť

Začnem trocha netradične. Po napísaní zamyslenia na tému doping v časopise Svet ŠPORTU sa mi nedalo nezamyslieť sa nad tým, či nevyužijem blízku známosť, teda môjho dobrého priateľa, ktorý bol kedysi reprezentantom a súťažil v dvoch svetových kulturistických federáciách, ktoré nebudem menovať. Tak dodržím anonymitu bývalého amatérskeho kulturistu, ktorý sa rozhodol vstúpiť do mojej spovednice. Za zmienku však stojí, že má za sebou viacero úspechov, napr. medailové umiestnenie na domácich aj zahraničných súťažiach. Na úvod by som sa mu chcel týmto poďakovať za odvahu a ochotu otvorene a bez okolkov hovoriť o pre športovca nie ľahkej téme.

Kedy si sa po prvýkrát stretol s pojmom doping a v akej súvislosti?

Prvýkrát to bolo priamo v posilňovni, keď som videl ako začínajúci nadšenec kulturistiky enormné fyzické aj silové rozdiely u jednotlivých „borcov“. Bolo mi jasné, že za mnohými úspechmi sú zakázané látky, čo mi potvrdil aj jeden známy, ktorý sa v tom čase aktívne venoval silovému trojboju. Problémom dopingu som sa vtedy nezaoberal. V tom čase som dopovať jednak nechcel a jednak som na to nemal dostatok finančných prostriedkov.

Kedy a v akej súvislosti nastal zlom a začal si uvažovať nad tým, že doping skúsiš?

Zlom nastal vtedy, keď som ešte ako junior po dvojročnom intenzívnom tréningu začal dosahovať nadštandardné výsledky a chcel som sa posunúť na súťažnú úroveň. Keďže som v tom čase už pracoval, mal som nejaké financie v rezerve. Vedel som, že na čiernom trhu je veľké množstvo falzifikátov, tak som oslovil spomínaného známeho silového trojbojára, ktorý túto problematiku dobre ovládal. Tu by som rád podotkol, že odvtedy som vždy dopingové látky zháňal od skúsených ľudí (medzi nich patria aj vyšší funkcionári jednotlivých kulturistických federácií) a vyhol som sa tak falzifikátom, ktoré môžu byť nielenže neúčinné, ale aj zdravie ohrozujúce viac ako samotná dopingová látka. V dobe, keď som súťažil, doping bol pre verejnosť úplne tabu, veľmi ťažko sa zháňal. Dnes sa stačí opýtať skúsených cvičencov v posilňovni, či navštíviť jednu z mnohých internetových stránok, síce s pochybnými produktmi, ale skvelou ponukou...

Ako presne prebiehala tvoja prvá skúsenosť s dopingom? Myslím tým, od koho si mal informácie, akú látku či látky, v akých dávkach, ako dlho a pod. užívať?

Pravdou je, že po dosiahnutí určitej úrovne v tom danom športe, v mojom prípade to bola kulturistika, sa adeptovi otvoria isté brány, cesty k určitým ľuďom, ktorí sú v danej problematike dostatočne znalí, ľudovo povedané, sú v fachmani. Pokiaľ je záujem, odovzdajú adeptovi svoje poznatky a skúsenosti a „zasvätia“ ho do tajov užívania dopingu.

Mohol by si pre zaujímavosť uviesť, aké dopingové látky si prvýkrát užil a za akým účelom?

V každom športe je doping individuálnou a špecifickou záležitosťou. V kulturistike sa však doping delí na dve základné časti:

1. Objemová fáza, kde kulturista potrebuje nabrať čo najviac svalovej hmoty.

2. Fáza rysovacia, prípadne fáza predsúťažná, kde kulturista potrebuje dostať svalový objem do čo najvyššej kvality.

Keďže ja som potreboval predovšetkým nárast svalovej hmoty do požadovaného objemu, moja prvá skúsenosť s dopingom bola tzv. objemová steroidová kúra, do ktorej som podľa rady skúsených zaradil štvorzložkový injekčný testosterón, známy pod obchodným názvom sustanon, v kombinácii s tabletkovým methandienonom, slangovo známym ako metán. Po samotnej steroidovej kúre mi na to znalí odporučili nasadiť tzv. vysadzováky, t. j. látky, ktoré sa po steroidovom cykle snažia upraviť hodnoty cyklom narušených hormónov do pôvodného stavu.

Ako prebiehala samotná „kúra“? Aké výsledky si dosiahol? Pocítil si pozitívne, či aj negatívne účinky podávaných hormónov?

Samotná kúra trvala cca 10 týždňov, z toho 3 týždne vysadzováky, čiže vyrovnávacia fáza. Počas kúry mi vzrástla sila o cca 50 % pri maximálnych záťažiach. Pribral som cca 8 kg svaloviny. Po prvej kúre som nepociťoval žiadne negatívne účinky popisované v odbornej literatúre, ako je napr. zvýšená agresivita, nadmerná tvorba akné, gynekomastia atď. Samozrejme, krvné testy som po kúre neabsolvoval, čiže nemôžem popísať stav pečene, hormonálnej hladiny, hladiny cholesterolu a pod. Po pol roku pred ďalšou kúrou som krvné testy absolvoval a všetky hodnoty boli v norme. Rád by som ale zdôraznil, že som sa stretol s mnohými kulturistami, ktorí mi popisovali svoje tzv. polročné kúry, kde boli steroidy v 5-tich až 6-tich kombináciách po dobu až pol roka! Nehovoriac o dávkach, ktoré predstavovali násobky tých mojich! Taktiež, každý človek je individuálny. Ja osobne by som si netrúfol ísť na takých dávkach anabolík, o ktorých niektorí kulturisti vraveli, že je to „v pohode“. Nehovoriac o látkach ako inzulín či rastový hormón, ktorým som sa zďaleka vyhýbal.

Aký je tvoj názor na dopovanie u profesionálnych športovcov? (Myslím tým najmä kulturistov.)

Vyjadrím sa na margo kulturistiky, keďže do ostatných športových odvetví nevidím. Tu v prvom rade treba rozlíšiť rozdiel medzi kulturistikou amatérskou a profesionálnou, čo je veľmi podstatné.

Čo sa týka profesionálnej kulturistiky, tam sa dopingové testy jednoducho nerobia. Tento „trápny“ problém sa nijako nerieši a myslím, že ani nebude, pretože tam ide o obrovské peniaze skrz reklamu na doplnky výživy a pod. Ide o obrovskú šou pre ľudí, títo kulturisti sú vo svojej podstate šoumeni.

V amatérskej kulturistike je doping braný úplne inak, a to ako najväčšie zlo (s výnimkou niektorých federácií, kde antidopingové testy nerobia). Skôr sa v športových správach dozviete o pozitívnych dopingových testoch, ako o medailových umiestneniach na európskej či svetovej úrovni. Práve preto som osobne proti dopingovým testom v amatérskej kulturistike, či už na európskej, alebo svetovej úrovni. Ale nie proti dopingovým testom v iných športoch!

Pri tvojich posledných dvoch vetách v odpovedi na predošlú otázku, som práve zažil menší šok. Môžeš svoje stanovisko viac rozvinúť, prípadne odôvodniť, byť konkrétnejší?

Pohľad na doping je veľmi subjektívna záležitosť. Po prvé si treba uvedomiť, že dopingovým hriešnikom sa stáva jedine ten, komu doping v tele nájdu. Ostatní sú tým pádom oficiálne „čistí“. Sám ale poznám mnohých športovcov, ktorí doping zneužívajú, avšak veľmi sofistikovaným spôsobom. Aby som bol konkrétny. Pokiaľ športovec užíval doping mimo súťažnej sezóny, jeho výkon vzrastie povedzme o 40 % a po vysadení zakázaných látok mu výkon klesne napríklad o 15 %. Celkovo jeho výkon teda vzrástol o 25 % a ním užitý doping už potom v tele nie je zistiteľný. Čo myslíte? Akú veľkú úlohu v tomto probléme zohráva etika profesionálneho športovca? U každého predsa o čosi ide! Ide o výkon... Výsledky... Umiestnenie... Financie od sponzorov? Alebo je etika a čestnosť na prvom mieste? Buďme reálni...

Aj preto som za to, aby dopingové kontroly u profesionálnych športovcov boli pravidelné, tak počas, ako aj mimo súťažnej sezóny, s výnimkou kulturistiky ako profesionálnej, tak aj amatérskej. Pokúsim sa vám v krátkosti vysvetliť moje videnie tohto problému.

  • 1.V súťažnej kulturistike nie je žiadny merateľný výkon, ktorý by sa mohol hodnotiť. Kulturistika je vo svojej podstate výlučne o estetike tela.
  • 2.Podľa mňa, nikto nemá právo kontrolovať u kulturistu užívanie dopingu, pretože verejnosť nemá ani potuchy o tom, koľko driny, odriekania a extrémnych psychických či fyzických stavov (myslím to v negatívnom zmysle slova) za tým všetkým stojí. Nehovoriac o ozaj extrémnych finančných prostriedkoch, ide rádovo o tisícky eur, ktoré idú z vrecka jednotlivých súťažiacich. Prípravu na súťaž si každý „borec“ hradí sám.
  • 3.Nakoniec, kulturistika ako taká by bez dopingu v podstate nemohla existovať. Dokonca aj tzv. naturálna kulturistika je profesionálom v danej oblasti „na smiech“, pretože skutočne naturálna kulturistika v podstate nejestvuje. Bohužiaľ, je to len pomenovanie nižšej výkonnostnej kategórie súťažných kulturistov - amatérov. Obvykle sa jedná o takých športovcov, ktorí nemajú jednak vhodný genetický potenciál, ale najmä finančné prostriedky na prípravu v prestížnych kulturistických federáciách. Úsmevné je, že aj medzi tzv. naturálnymi kulturistami bola nejedna dopingová aféra.
  • 4.Prečo by mali byť amatérski kulturisti, ktorí chodia na súťaže za vlastné prostriedky a robia to ako hobby, kontrolovaní nejakou asociáciou? A u profesionálov kontroly vôbec nie sú, až na nejaké diuretiká.... Paradox, že? Povedzme, že ako amatér sa stanem majstrom sveta, získam tak profi kartu a je zo mňa profesionál. Teraz už môžem slobodne dopovať?

Na záver by som ťa chcel požiadať, aby si, ak môžeš, venoval pár viet našej „kulturistickej mládeži“, ktorá navštevuje fitness centrá, stretáva sa s ponukou dopingových látok a možno aj v tejto chvíli uvažuje nad tým, ako si uľahčiť cestu k vybudovaniu vysnívanej postavy.

V prvom rade, akýkoľvek mladý športovec musí mať ujasnené, čo vlastne chce. Toto mnohým mladým chýba, a teda nemôžem našej mládeži odkázať nič iné ako: „Dospejte názorom aj vekom, nemáte sa kde ponáhľať. Kulturistika je záležitosť chlapov a nie detí ani mládeže. Berte tiež do úvahy, že s anabolikami nadobúda človek na sile a to v súčasnej dobe nesie so sebou trestno-právne následky. Majte tiež na pamäti, že nie málo z dopingových látok ponúkaných na čiernom trhu sú falzifikáty. A na záver jeden podstatný fakt. Zostavenie steroidového cyklu, zaobstaranie a použitie určitých dávok toho či oného zakázaného prostriedku alebo prostriedkov je doslova „umením“ a patrí do rúk odborníkov v tomto fachu, nie experimentátorom, pseudoznalcom, či nedajbože, laickým športovcom.“

Ak ste sa dostali až k týmto riadkom, dúfam, že rozhovor s mojím hosťom vás obohatil o zaujímavé fakty zo zákulisia kulturistiky, a zároveň pozývam do diskusie všetkých (odborníkov v oblasti športovej prípravy, športovcov-kulturistov, športových funkcionárov, trénerov, ako aj laickú verejnosť), skrátene všetkých, ktorí majú záujem vyjadriť sa k danej téme, aby tak urobili na facebookovej stránke nášho časopisu. Radi privítame vaše názory.

Oto Marci

ilustračné foto: pixabay.com

0 Komentáre