Pavlovic cup v znamení mládežníckeho futbalu

V žiadnom inom športe nemala metropola Šariša takú športovú osobnosť akou bol on. Bol a navždy ostane najväčšou legendou najstaršieho futbalového klubu na Slovensku. Je pravdou, že históriu futbalového Tatrana pretkalo množstvo velikánov, no nepochybne patril medzi tých najväčších. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia si bolo ťažké predstaviť prešovský futbal bez Ladislava Pavloviča – kanoniera kanonierov, ktorý sa stal fenoménom prešovského a česko-slovenského futbalu, ba dobre ho poznali aj fanúšikovia na starom kontinente.

V živej pamäti mi ostávajú slová Marcela Merčiaka, ktorý vo svojej rozlúčkovej reči s najznámejším Prešovčanom povedal: „S Ladislavom Pavlovičom odišlo pri jeho rozlúčkovom zápase v roku 1966 z Tatrana Prešov kusisko športového majstrovstva, dnes pri poslednej rozlúčke, s ním odchádza kus histórie.“ Áno, kusisko histórie, športového majstrovstva, oddanosti a vernosti, ctižiadosti, ľudskosti a futbalového kumštu odišlo, no je len na súčasníkoch, aby tieto hodnoty fenomenálneho prešovského športovca ostali večné a neustále sa pripomínali. Aj preto sa v Prešove koná v dňoch 28. – 30. 11. 2014 na jeho počesť už šiesty raz v rade mládežnícky halový futbalový turnaj pod názvom PAVLOVIC CUP – Turnaj o pohár Ladislava Pavloviča. O pripravovanom turnaji, ale i spomienkach na „Ruského cára“ z Prešova sme sa porozprávali s jeho vnukom Ladislavom Pavlovičom mladším.

Laco, turnaj už čoskoro napíše svoju šiestu kapitolu. Tešíte sa na ten čas, kedy sa všetko počas troch dní bude točiť okolo mladých talentovaných futbalistov?
Veľmi sa teším na mladých hráčov ako sa ukážu v hre na malom priestore. Minulý rok ma zaujalo na turnaji niekoľko výborných futbalistov, ktorí následne podávali vynikajúce výkony v materských kluboch, prípadne v reprezentácii. Viem, čo chlapci cítia, ako sa poctivo pripravujú a ako futbal prežívajú, veď som bol donedávna tiež aktívnym hráčom. Sú však aj momenty, kedy sú smutní, či už po prehre, nepremenenej šanci alebo vylúčení. Tento adrenalín k tomu patrí. V konečnom dôsledku tým získavajú skúsenosti a návyky a stávajú sa z nich, ako sa hovorí, hotoví futbalisti.

Čo pre vás osobne znamená organizovať turnaj, ktorý nesie meno vášho dedka?
Pre mňa osobne je to možnosť podporiť mladých slovenských hráčov, za čo som veľmi vďačný. Bez dedka by som takúto možnosť zrejme nikdy nemal. Futbal mám veľmi rád, odmalička som vyrastal vo futbalovom prostredí. Všetky tieto skúsenosti sa snažím preniesť do organizácie tohto podujatia a zužitkovať ich. Bol by som nesmierne šťastný, keby sa nám turnaj darilo aj naďalej každým rokom posúvať dopredu čo do kvality jednotlivých mužstiev, ale aj celkového zabezpečenia.

Viete nám už prezradiť na aké tímy sa môžu fanúšikovia tešiť? 
Šiesteho ročníka sa zúčastnia tieto futbalové tímy – v skupine A 1. FC Tatran Prešov, ŠK Slovan Bratislava, FK Inter Bratislava a FK Senica. V skupine B MFK Ružomberok, FC Nitra, MFK Košice a FK Dukla Banská Bystrica. Myslím si, že fanúšikovia futbalu si prídu na svoje.

Aký program ste pripravili pre účastníkov turnaja?
Turnaj sme rozšírili na tri hracie dni. Začíname už v piatok 28. 11. o 15:00 hod. skupinovými zápasmi. Ich pokračovanie bude v sobotou počas celého dňa. Pre fanúšikov sme však na sobotu pripravili aj veľké prekvapenie. Po dohode s futsalovým klubom FK Prešov sa o 17:00 hod. uskutoční zápas slovenskej futsalovej extraligy. Domáci celok nastúpi proti Slov-Maticu FOFO Bratislava – osemnásobnému slovenskému majstrovi a pravidelnému účastníkovi UEFA Champions League. Pre priamych účastníkov turnaja, teda hráčov a trénerov, sme v rámci turnaja pripravili zaujímavú prednášku na tému: Športová výživa a suplementy výživy u profesionálnych futbalistov. Zápasy o umiestnenie budú prebiehať v nedeľu od 9:00 hod. O 13:00 začína tradičná exhibícia bývalých hráčov Tatrana Prešov proti rodine Pavlovičovej a po nej už len vyvrcholenie turnaja zápasom o tretie miesto a finále.

Mnohí ľudia si nevedia predstaviť, čo znamená dnes zorganizovať takýto turnaj. Pokúste sa nám to priblížiť.
Ako hovorí futbalový klasik – futbal sa nedá oklamať. Presne v tomto duchu pristupujeme k svojim povinnostiam – pripraviť pre chlapcov podujatie, na ktorom bude každý zápas veľkým zážitkom nielen pre nich, ale aj pre fanúšikov. Futbal ako športový produkt nás celkovo pohltil. Venujeme sa mu denne, či už ako bývalí hráči, fanúšikovia alebo dnes už aj organizátori turnaja. Našim najbližším cieľom pre nasledujúce ročníky sú pre nás české kluby, prípadne ďalšie kluby z krajín V4, ktoré by sme veľmi radi privítali aj na našom podujatí. Snažíme sa neustále zlepšovať a tie najlepšie myšlienky a nápady vtesnať do zatiaľ trojdňového turnaja. Tak ako sa tešia chlapci na svoje vystúpenie, teším sa aj ja na celkový konečný výsledok celoročnej práce nášho tímu.

Pripravujete turnaj len sám alebo vám s tým niekto aj pomáha?
Myšlienka organizácie skrsla v mojej a bratovej hlave. Na turnaji však pracujeme viacerí. Náš organizačný tím tvoria naši najbližší členovia rodiny, ktorí sú pre nás veľkým prínosom a podporou. Pomáhajú nám mnohí kamaráti a už aj partneri, ktorým nie je slovenský futbal ľahostajný. Všetkým patrí veľká vďaka.

Na stránkach nášho časopisu sme o vašom dedkovi písali už mnohokrát. Hovorilo a spomínalo na neho mnoho futbalových osobností, nás však zaujíma váš pohľad. Ako si spomínate na vášho dedka vy?
Spomínam si na neho ako na človeka, ktorý mal vždy veselú náladu. Nikdy som ho nevidel negatívneho alebo nahnevaného. No a samozrejme, celý život zasvätil futbalu. Myslím, že sa mu o tom aj často snívalo. Raz mi vravel, že si poranil nohu v spánku, keď triafal na bránku, ale namiesto do lopty kopol, bohužiaľ, do steny.

Čo vám najviac utkvelo v pamäti?
Najviac mi utkvela v pamäti jeho veselá povaha a zanietenosť do futbalu. Z rozprávania viem, že počas kariéry absolútne dodržiaval životosprávu, od stredy sa doma nesmelo kričať, ani príliš hlučne chovať, aby bol sústredený na víkendový majstrák. V predvečer každého zápasu si s bratom dopodrobna rozobrali každého súperovho hráča a ušili taktiku na mieru proti každému mužstvu. Na domáce zápasy chodilo v tých časoch v Prešove bežne 20 až 25 tisíc divákov. Hráči chodili na zápasy v oblekoch a po každom zápase sa konala spoločná večera so súperom v hoteli v centre mesta a stretnutia s novinármi. Futbal bola súčasť kultúry a žilo ním celé mesto. Ja som už podobnú atmosféru nikdy nezažil, viem si to však živo predstaviť.

Keďže ste organizátorom PAVLOVIC CUP-u, aký je váš pohľad na slovenský mládežnícky futbal?
Slovenskí hráči sa vždy vyznačovali kreatívnym prístupom ku hre, vysokou schopnosťou improvizácie, citom pre hru, formovateľnosťou v tréningovom procese, nasadením a snahou po víťazstve. Viem to posúdiť a porovnať, nakoľko som pár rokov strávil v blízkom zahraničí. Naši hráči tam majú vysoké renomé a sú ťahúňmi jednotlivých mužstiev práve pre tieto vlastnosti. Treba ich však neustále rozvíjať a podporovať, najmä v mladom veku. Som presvedčený, že keby sa zvýšilo materiálno-technické zabezpečenie, dobudovala infraštruktúra a skvalitnil systém výchovy, slovenský futbal by išiel výkonnostne veľmi hore.

Miroslav Vlček


Ruský cár z Prešova a opäť pohľad na jeho jedinečnosť

Jeho 164 strelených gólov (150 za Tatran, 14 za ČH Bratislava), ktoré nastrieľal českým a slovenským brankárom v 347 odohraných dueloch ho dlho drží a zrejme i dlho udrží na pozícii druhého najlepšieho ligového strelca spomedzi slovenských kanonierov. Lepší od neho je len Jozef Adamec so 170 strelenými gólmi. Najúspešnejší prešovský športovec 20. storočia, ktorý v roku 2006 dostal aj Cenu mesta Prešov odohral posledný ligový zápas 24. októbra 1965, čím sa stal aj najstarším slovenským hráčom v histórii československej futbalovej ligy. Prirovnávali ho k sirovi S. Matthewsovi z Anglicka, ktorý aktívnu športovú činnosť ukončil v roku 1965 ako 50-ročný.

Ruský cár sa stal kráľom ligových strelcov dva razy. V sezóne 1960/1961 sa o tento prestížny titul delil so 17 gólmi s útočníkom Dukly Praha Rudolfom Kučerom a v ročníku 1963/1964 so 21 presnými zásahmi už s nikým (stal sa tak najstarším kráľom ligových strelcov v histórii prvej československej ligy). Je potrebné tiež dodať, že pri druhom domácom žezle získal aj stupienok piateho najlepšieho ligového strelca na starom kontinente (po Eusebiovi, Seelerovi, Lawovi a Ondianim). Prešovčania milovali Ladislava Pavloviča aj preto, že bol príkladom klubovej vernosti, čo je v dnešnom futbalovom svete málovídaným javom. Celú futbalovú kariéru s výnimkou povinnej vojenskej služby v ČH Bratislava ostal verný zeleno-bielym farbám. V reprezentácii Československa sa objavil 14-krát a dal v nich 2 góly, 3-krát štartoval v drese B tímu a tri razy za olympionikov Československa. Druhý spomínaný gól v reprezentácii dal v roku 1960, kedy tím Československa získal vo Francúzsku bronzové medaily v Pohári národov, predchodcovi dnešných majstrovstiev Európy.

Sport: 

0 Komentáre