Ak sme sa vo viacerých minulých číslach časopisu Svet športu snažili čitateľovi priblížiť problémy z oblasti sociálnej patológie, nerobili sme tak z dôvodu senzáciechtivosti, či z dôvodu zámerného poukazovania na negatívne javy z oblasti závislostí. Cieľom autora tejto rubriky bolo poukázať na fakt, že spoločnosť, my všetci sme kdesi pochybili a sociálno-patologické javy sú teda nevyhnutným následkom zle smerovanej filozofie života, nedostatočnej sociálnej regulácie spoločnosti voči jej členom. Za účelom predchádzania vzniku sociálno – patologických javov sa tak de facto nemusíme zaoberať primárne sociálno - patologickými javmi samotnými. Môžeme však venovať nemalú pozornosť filozofii života, otázke správneho duševného smerovania, najmä mladého človeka. Životný štýl mladého človeka, jeho predstavy o budúcnosti, pohľady na trávenie voľného času, ale aj úniky a úlety mladých ľudí boli predmetom samostatných zamyslení na stránkach tohto časopisu a budú aj na webovej stránke, ktorú práve čítate.
Prečo práve filozofia života mladého človeka? A prečo hneď v kontraste so staršou generáciou? Ak oprášime starú frázu, ktorá vraví, že mladá generácia je našou budúcnosťou, piliermi našej spoločnosti, poviete si, nič nového. Ak v tejto súvislosti spomenieme, že ľudia vo veku 15 – 30 rokov dnes tvoria štvrtinu slovenskej populácie, možno zvýšite pozornosť. No ak si položíme otázku, do akej miery vedia ostatné tri štvrtiny slovenskej populácie funkčne komunikovať a vhodne usmerniť tú jednu, ktorá má prevziať zodpovednosť za osud našej spoločnosti, myslím si, že čitateľ sa na chvíľku vážne pozastaví nad touto myšlienkou. Je tento stav len bariérou medzi generáciami? Alebo je to medzigeneračná priepasť? Skôr, než sa v myšlienkach vydáme po ceste kritiky, či odsúdenia mladej generácie ústiac do výrokov: „Tí mladí sú z roka na rok horší...“, pozastavme sa na chvíľu. Horší? Nie je snáď adekvátnejším výrazom „Iní“? Rozumieme aspoň trocha duši mladého človeka? Čo robíme, aby sme ho v dnešnej špecifickej dobe a situácii v ktorej sa nachádza, resp. nachádzame pochopili?
Keď sa zamyslíme nad problémom komunikácie medzi mladou a staršou generáciou, môžeme si všimnúť niekoľko úrovní bariér, na ktoré narazí pri vzájomnom dialógu generácia staršia aj mladšia a to z opačnej strany pomyselnej barikády. Ako príklad uvedieme tie, ktoré považujeme za viac dôležité.
Bariéra č.1 – zmena režimu, rozdielnosť doby – už dávno nežijeme v období spred roku 1989 a musíme rešpektovať, že riadená konformita formou diktátu, ako ju poznali v minulosti tí skôr narodení je dávno preč. Kým staršia generácia do roku 1989 vyrastala kráčajúc po ceste nie veľmi širokej a jasne vytýčenej mantinelmi, prirodzene, priestor pre vybočenie z tejto cesty bol veľmi malý a takýto akt veľmi opovážlivý. Dnes mládež kráča po ceste veľmi širokej, miestami zdá sa, bez mantinelov. Sledujúc svet okolo seba môžeme nadobúdať pocit, že „filozofia života“ niektorých aj mladých ľudí snáď ani nemá hraníc, či obmedzení tak v ich slovách, ako aj v činoch. Ako píše známy sociológ Jan Keller: „Trh začal organizovať človeka i prírodu len ako zvláštne druhy materiálov. Začal ich kombinovať s inými surovinami podľa potrieb maximalizácie zisku súkromných osôb.
Bariéra č.2 – svetonázor, názor na život - ak niekedy bolo na výber medzi štátom diktovaným svetonázorom a zopár inými alternatívami, dnes aj na tomto fronte prebieha dennodenný tvrdý zápas o mladého človeka, ktorý chce mať mnohokrát pocit jedinečnosti, výnimočnosti, či pocit, že niekam patrí. Náboženské spoločenstvá, cirkvi, sekty, rôzne svetonázorové prúdy, rôzne subkultúry, ktoré tu pred rokmi neboli a denne pribúdajú ďalšie dostávajú zelenú... Schválne, nech si čitateľ - rodič odpovie na otázku: „Viem, čo je to vlastne hip - hopová kultúra, či fenomén EMO?“
Bariéra č.3 – denné potreby, móda – skúsili ste už vysvetliť svojej ratolesti, že šaty po ktorých tak túži sú podľa vás nevkusné a nevhodné pre „slušného mladého teenegera“? Nepochodili ste? Na mieste je aj otázka: „Chcem dieťaťu poradiť, usmerniť ho, alebo ho chcem obliecť podľa svojich predstáv?“
Bariéra č.4 – čas – na akúkoľvek interakciu medzi dvoma činiteľmi všeobecne je potrebný čas. Venujeme ho dostatok na komunikáciu s mládežou, s našimi deťmi? Alebo dáme dieťaťu radšej do ruky ovládač od televízora, či klávesnicu a dobrovoľne sa tak zriekame svojej zodpovednosti za výchovu?
Bariéra č.5 – výklad pojmu demokracia a sloboda – v praxi si môžeme všimnúť, že pojmy demokracia a sloboda sú mnohokrát zle chápané a nevhodne interpretované. Som slobodný, teda robím si čo chcem a ako chcem v absolútnom zmysle slova? Alebo sa moja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda iného človeka?!
Bariéra č.6 – práca – práca je súčasťou života každého človeka, nevyhnutnosťou prežitia, bytia. Možno na rozdiel od doby minulej synonymum čohosi nutného, trpeného, niečoho negatívneho, zotročujúceho... Na mieste je položiť si otázku, aký je rozdiel vo vnímaní práce mladého človeka versus staršej generácie? Ak tvrdíme, že mladá generácia si neváži prácu, kto, alebo čo v nej budovalo tento vzťah? Kto alebo čo vybudovalo filozofiu končiacu myšlienkou nerobiť a zarobiť, nepracovať a mať?!
Bariéra č.7 - vzdelanie – Kto je vzdelaný človek? Absolvent vysokej školy s minimálne druhostupňovým vysokoškolským titulom? Má v dnešnej spoločnosti miesto aj remeselník so školou bez maturity, alebo ho spoločnosť dotlačí k minimálne trojročnému štúdiu na vysokej škole, aby mohol vykonávať svoje remeslo? Poviete si, ťažké otázky... Avšak ešte ťažšie odpovede... Názor na vzdelanie, jeho nutnosť čo do dĺžky štúdia a čo do početnosti akademických titulov sa výrazne zmenil len za posledné 3 desaťročia, ktoré môže autor tohto článku zhodnotiť na základe empirickej skúsenosti. A názor na žiaka? Spýtajme sa učiteľov, aký majú názor na súčasných žiakov a študentov. Možno sa vážne zatvárite, alebo aj pousmejete. A možno sa zatvárite viac vážne, prípadne pousmejete ešte viac, ak sa opýtate žiakov, študentov, aký názor majú na svojich pedagógov...
Je mnoho bariér, ktoré generácie od seba oddeľujú, avšak určite nájdeme aj zopár mostov, ktoré ich spájajú. O minimálne jednom autor tohto článku určite vie. Čítate stránky Sveta športu, máme teda za to, že to tuší aj čitateľ.
(**myšlienka medzigeneračných vzťahov v športovom klube**)
Pohybová aktivita bola daná človeku do vienka od jeho zrodu a je prirodzenou súčasťou bytia človeka. Slovami C.G. Junga: „Živnou půdou duše je přirozený život. Kdo se jím nedá vést, zůstává viset ve vzduchu a ustrne“...
Mgr. Oto Marci