Medzinárodný deň detí v znamení konferencie Dieťa, rodič, šport

Vzrastajúca športová a pohybová negramotnosť detí vyvoláva obavy o budúcnosť a zdatnosť našich nasledujúcich pokolení. Môže mať ďalekosiahle dôsledky pre nasledujúce generácie. Namiesto konštatovania stavu sa počas dvoch dní na začiatku júna budú odborníci zaoberať v Banskej Bystrici tým, čo treba robiť, aby sa to postupne zmenilo. Hovorili sme o tom s riaditeľom konferencie, Marekom Čechom.

Aké je hlavné poslanie konferencie Dieťa, rodič, šport, ktorá sa uskutoční v banskobystrickom Robotníckom dome 1. a 2. júna?
Cieľom konferencie, ktorej podtitul je “Vráťme šport do rodiny”, je nájsť riešenia na problémy týkajúce sa narastajúcej športovej negramotnosti detí a ďalších patologických javov, s tým súvisiacich, ktoré pozorujeme v spoločnosti.

Je to symbolické, že odborníci z rôznych oblastí budú akurát na Medzinárodný deň detí diskutovať o tom, ako znova rozhýbať deti. S akými vstupnými informáciami prídu odborníci na túto konferenciu?
Snažili sme sa osloviť odborníkov nielen priamo zainteresovaných v športe, ale aj kapacity v oblasti zdravia, vzdelávania, obezitológie, prevencie závislostí, masmediálnej komunikácie a ďalších. Očakávame, že nám poskytnú nielen svoj odborný pohľad, doplnený o relevantné fakty, ale aj konkrétne a realizovateľné návrhy, ktoré budú jednoducho aplikovateľné do života rodiny. Symbolika MDD pre nás v tomto prípade predstavuje aj istý záväzok v tom, aby sme sa vyhli akademickým debatám a viac sa zamerali na reálne potreby rodiny.

Vo všeobecnosti, ako to podľa vás vyzerá s pohybovou gramotnosťou našich detí?
Môžem hodnotiť hlavne dôsledky tohto javu, a to z môjho pohľadu od narastajúcej obezity detí, zdravotné problémy s tým súvisiace až po problémy správania. Pohybovú gramotnosť detí však vnímam ako istý barometer našej spoločnosti. Odráža to, ako sa naša spoločnosť správa k deťom, ako ich vychováva a ako sa im venuje.

Odkedy vy osobne pociťujete pálčivý problém nedostatočného športovania detí? Kde sa to začalo? Alebo nebol už aj predtým taký istý problém?
Ako vydavateľ časopisu Svet ŠPORTU sa s týmto problémom stretávam denno-denne už niekoľko rokov. Ako fotograf a dokumentarista ho však pozorujem oveľa dlhšie. Nemyslím si, že môžeme ako spoločnosť jednoznačne určiť „kde sa to začalo“. Tento problém sa vyvíjal postupne. Dnes sa často stretávam s názorom, že sme si zničili  „to dobré čo tu bolo“ a to je dôvod, prečo začíname tak výrazne zaostávať za vyspelým športovým svetom. Podľa mňa je to však ďaleko viac spôsobené rokmi nečinnosti a stagnácie. Zvykli sme si vracať sa do minulosti a až príliš málo tvoríme budúcnosť. Pokiaľ chceme byť ako krajina športovo konkurencieschopní, potrebujeme sa stať lídrom. Lídrom v myslení, komunikácii, metodike a filozofii života, zdravia a športu.

Do hlavičky konferencie ste k dieťaťu zaradili rodiča. Prečo na toto rodinné puto chcete poukázať počas konferencie tak výrazne?
Myslím si, že práve rodič je ten kto by mal v prvom rade motivovať a podporovať dieťa k športu a zdraviu. Dnes sa často stretávame s tým, že rodiča pre prílišnú zaneprázdnenosť delegujú túto úlohu na školu, klub, alebo iné subjekty.

Rodičia ako tréneri, či rodičia ako usmerňovači zdravého vývoja svojich detí. Budú to tiež témy na diskusiu?
Práve to som sa snažil načrtnúť v predošlej odpovedi. Rodičov vnímam v rámci konferencie ako hlavnú cieľovú skupinu. Rodič = domáci tréner, animátor voľného času a garant výživy.

Zo športovej praxe na Slovensku vidíme, že rodičia doviedli svoje deti na svetové medailové pódia. Príkladom sú Zuzula či Vlha. Je to trend, ktorý je podľa vás nasledovaniahodný, alebo sa bude meniť?
Z môjho pohľadu si spomínaní rodičia zaslúžia náš obdiv, zároveň to však poukazuje na dlhodobé problémy v systéme telovýchovy na Slovensku, a to hlavne na materiálnu a metodickú poddimenzovanosť slovenského športu.

V kontexte celého projektu Banská Bystrica, Európske mesto športu 2017, je to ďalšia aktivita samosprávy športového mesta, ktorá predstaví svoj pohľad na pohyb detí a mládeže a zapojenie rodičov. V čom najmä očakávate vklad samospráv do takejto debaty?
Samosprávu vnímam ako jednu z hlavných stavebných jednotiek spoločnosti, hneď za rodinou. Je teda z môjho pohľadu dôležité zaangažovať predstaviteľov samospráv do tohto procesu. Banská Bystrica sa právom hrdí titulom EMŠ 2017 a teda je v oblasti športovania detí a rodiny vo veľa prípadoch vzorom pre ostatné samosprávy. Je teda prirodzené, že konferencia sa koná tu a s podporou mesta a jej predstaviteľov.

A čo pohľad a vstup do diskusie z úrovne ministerstva či ministerstiev?
Komunikovali sme s Ministerstvom školstva a Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny. Na ich zapojení do konferencie, stále rokujeme.

Ako dosiahnuť, aby konferenčné výstupy nezostali iba v mysliach jej účastníkov, ale šírili sa ako osveta aj ďalej?
Aby sme dosiahli čo najefektívnejší výstup z konferencie, opustili sme klasickú „referátovú“ obsahovú štruktúru a namiesto toho chceme priniesť, myslím, že aj divácky atraktívnejšiu formu, a to pomocou moderovaných interview a talkshow. Samotný výstup chceme prezentovať ako Deklaráciu, ktorá bude obsahovať konkrétne kroky a odporúčania k riešeniu problému. Veríme že sa k nej po skončení konferencie pripoja aj ďalšie subjekty a jednotlivci.

Kto budú hostia konferencia spomedzi športových osobností?
Účasť zatiaľ okrem iných potvrdili: Matej Tóth, Alfonz Juck, Michal Handzuš ale aj naša úspešná paraolympionička Anna Oroszová.  

Očakávate, že budú hovoriť o osobných skúsenostiach? Poukazovať na vlastnú životnú cestu k špičkovej športovej úrovni?
Nechcem hovoriť za nich, ale osobne si myslím, že áno. Čo sa týka športových osobností, chceme práve na ich konkrétnych skúsenostiach motivovať aj ostatných. Našim primárnym cieľom však nie je len profesionálny šport. Chceme sa venovať daným problémom celospoločensky. Koniec-koncov, väčšina z pozvaných hostí je v osobnom živote aj v pozícii rodiča a musí teda denno-denne reagovať na rôzne situácie a problémy, ktoré rodinu sprevádzajú.

Ivor Lehoťan

0 Komentáre