Zármutok je inštruktorom múdrych, smútky najlepšími učiteľmi

Foto: Eva Šuranová (prvá zľava) v kruhu bývalých úspešných olympionikov, atléta Jozefa Plachého a hádzanárky Márie Ďurišinovej na besede s vedením mesta Šahy počas svojho ozdravovacieho relaxačného pobytu v Kúpeľoch Dudince.a.s. Svet športu bol aj vtedy pri tom.                                            Foto: Marek Čecho


Na Národný cintorín v Martine ich prišlo k Národnému pamätníku slovenských olympionikov včera odpoludnia vyše päťdesiat. Všetci zjednotení logom Slovenského olympijského výboru. Nechýbal medzi nimi ani manžel 31. decembra 2016 zosnulej úspešnej olympioničky, Evy Šuranovej. Prvej slovenskej atlétky, ktorá získala olympijskú medailu.

Táto všestranná športovkyňa sa venovala hádzanej, basketbalu aj atletike. Pod vedením trénera Ladislava Pápaya sa začala špecializovať na šprinty a skok do diaľky. Od roku 1964 pôsobila v Bratislave, v Slávii SVŠT ju viedol uznávaný tréner Pavol Glesk. Najväčší úspech dosiahla na olympijských hrách 1972 v Mníchove, kde získala bronzovú medailu. V súťaži dvakrát prekonala československý rekord výkonmi 660 cm a 667 cm. Držiteľka 11 titulov majsterky Československa v štyroch disciplínach, osemkrát vyhrala v skoku do diaľky, raz v behu na 100 metrov, v behu na 100 m cez prekážky a v päťboji, vytvorila 25 československých rekordov. V roku 2014 bola vyhlásená za Športovú legendu. 

Keď vo štvrtok 16. októbra 2014 bol na Národnom cintoríne v Martine slávnostne odhalený Národný pamätník olympionikov, Eva Šuranová nechýbala medzi 20 prítomnými olympionikmi zo Slovenskej republiky. Vtedy málo kto z prítomných tušil, že práve táto populárna športovkyňa rozšíri o tri roky rady zosnulých slovenských olympijských medailistov na rovnú štvrťstovku.

Život je nevyspytateľný autor aj olympijskej histórie. Tú našu, slovenskú, dôstojnou pietou zvýraznili položením vencov na Národný pamätník olympionikov významní funkcionári slovenského olympijského hnutia i športovo - spoločenského života. 

Na tomto unikátnom pamätníku, ktorého cieľom je vzdávať hold tým, ktorí reprezentovali Slovensko na vrcholovej úrovni v súbojoch pod olympijskými kruhmi pribudla v ich prítomnosti 26. októbra toho roku bronzová dlaždica s menom Eva Šuranová.

Kto bol na tomto významnom akte prítomný, ten si mohol vypočuť vzácne, nevšedné slová súčasného prezidenta SOV Antona Siekela adresované spomienke tých, ktorí dôstojne, hrdo a veľmi úspešne reprezentovali našu vlasť na veľkolepých svetových športových slávnostiach mieru a pokoja v dresoch bývalého Československa i súčasnej Slovenskej republiky. 

Autorom myšlienky vybudovať Národný pamätník pre olympijských víťazov bol dvojnásobný olympijský medailista Bohumil Golian, ktorý sa o túto formu ocenenia našich športovcov usiloval už na začiatku 90. rokov minulého storočia.  Časopis Svet ŠPORTU na svojich stránkach približoval čitateľom, knihoval pre históriu, míľniky výstavby tohto stánku pokoja a symbolických návratov k pamätníkom slávy slávnych. Často počas realizácie výstavby komunikoval najmä s predsedom Združenia olympijských klubov Slovenska, dlhoročným veliteľom najúspešnejšieho klubového zoskupenia športovcov - Dukly Banská Bystrica, Ivanom Čiernym. Ten, popri viceprezidentovi SOV Petrovi Korčokovi, viceprezidentovi Slovenského atletického zväzu Ladislavovi Asványimu, viacerým aktívnym zástupcom Olympijských klubov zo Žiliny, Čadce, Banskej Bystrice, Prievidze a Martina nechýbal ani na tejto smútočnej piete. Po nej časopisu Svet ŠPORTU, okrem iného, povedal: „Smútky sú našimi najlepšími učiteľmi. Človek uvidí ďalej cez slzu ako cez ďalekohľad. Zármutok je inštruktorom múdrych... Teší ma, že slovenský šport ponúka našej vlasti, našej súčasnosti odkazy mnohých významných veličín svetského života práve symbolikou v tieto dni, ktoré patria zosnulým a spomienkam na nich.“

Okrem týchto slov sme si pri vnímaní vzácneho a nevšedného obsahu tejto udalosti požičali ešte na zvýraznenie odkazu smútku v živote citát rímsko-katolíckej mníšky, matky Terezy: „Život je: šanca - využi ju; krása - obdivuj ju; blaženosť - užívaj ju; sen - uskutočni ho; výzva - príjmi ju; povinnosť - naplň ju; hra - hraj ju; láska - poteš sa ňou; splň ho; smútok - prekonaj ho; hymna - spievaj ju; boj - príjmi ho; šťastie - zaslúž si ho; život - bráň ho.“

A potom sa už v tieto dni núka iba otázka: Robíme tak v skutočnosti? Odpoveď si musí dať každý pre seba sám.

Jozef Mazár

0 Komentáre